Rozhodla som sa začať niečím pekným a pútavým, hoci väčšina názorov, ktoré svojvoľne poletovali v mojej hlave bolo záporných. Nie žeby som bola negativista, ide len o skutočnosť, že existuje len malé množstvo príbehov, ktoré ma dokážu načisto ohromiť. Knihy vo svojej hlave delím do troch kategórií:
1. Ničím ma nezaujmú a prestanem ich čítať po pár nezáživných kapitolách (Džínsový denník 5, Kam zmizla Aljaška, Nádherné bytosti...)
2. Nadchnú ma počas čítania svojím štýlom, ale po týždni zabudnem, že som vôbec nejakú takú knižku čítala. No dobre, to trochu preháňam, ale skrátka vo mne nezanechajú žiadny hlbší odkaz. (Girl Online, Pán Prsteňov, Na vine sú hviezdy, Súmrak)
3. Dokážem ich čítať zas a znovu, neustále objavujúc nové myšlienky. Z veľkej časti táto kategória ovplyvňuje môj život. (Harry Potter, Hostiteľ, Hry o život, Divergencia, Da Vinciho kód, Narnie...)
1. Ničím ma nezaujmú a prestanem ich čítať po pár nezáživných kapitolách (Džínsový denník 5, Kam zmizla Aljaška, Nádherné bytosti...)
2. Nadchnú ma počas čítania svojím štýlom, ale po týždni zabudnem, že som vôbec nejakú takú knižku čítala. No dobre, to trochu preháňam, ale skrátka vo mne nezanechajú žiadny hlbší odkaz. (Girl Online, Pán Prsteňov, Na vine sú hviezdy, Súmrak)
3. Dokážem ich čítať zas a znovu, neustále objavujúc nové myšlienky. Z veľkej časti táto kategória ovplyvňuje môj život. (Harry Potter, Hostiteľ, Hry o život, Divergencia, Da Vinciho kód, Narnie...)
Aby som tento prehnane dlhý úvod ukončila, každú knihu, o ktorej budem písať, sa pokúsim zaradiť do jednej z troch skupín. Nechcem, aby ste tieto formáty článkov brali ako recenzie, pretože nimi nie sú. Nepokladám sa za natoľko zdatnú, aby som mohla poskytnúť objektívne hodnotenie knihy, takže v riadkoch dolu budem písať len o svojich vlastných názoroch, podľa ktorých sa prípadne môžete rozhodnúť, či danej knihe dáte šancu.
Sempre, hoci na ňu nedám dopustiť, patrí do tej druhej kategórie, pretože, hoci som sa od nej nevedela odtrhnúť, nikdy som o jej myšlienkach nepremýšľala viac do detailov. Skrátka som pri jej čítaní nepocítila, že by sa priamo dotkla mojej duše. (Och, prosím, nezastavujte sa nad zbytočnou sentimentalitou.)
Obsah
Sedemnásťročná Haven Antonelliová nikdy nepoznala slobodu. Odmalička vyrastala ako novodobá
Haven sa tak nedobrovoľne ocitne v severokarolínskom mestečku Durante v doktorovom dome a zoznámi sa s jeho dvomi synmi Dominickom a Carminom. Tí nikdy nepoznali núdzu a nič im nechýba – azda okrem matky, ktorá záhadne umrela. Havenin rovesník Carmine je na rozdiel od staršieho brata výbušný nezvládnuteľný mladý muž, ktorému nič nie je sväté a za nič nenesie zodpovednosť. Rodiaca sa láska k Haven to všetko zmení.
Haven a Carmine časom musia prehodnotiť všetko, čomu dovtedy verili. Čím hlbšie sa zapletajú do pavučiny lží a tajomstiev, tým viac zisťujú, že napriek zdanlivým rozdielom sú si veľmi podobní. Veľmi túžia oslobodiť sa od nebezpečného sveta, kde vládnu moc a peniaze, lenže reťaz udalostí, ktoré sa dali do pohybu ešte pred ich narodením, ohrozuje ich plány aj samotnú existenciu. V tomto svete sú zrada a vraždy všednou súčasťou života, nič tu nie je zadarmo a slovo navždy – sempre dostáva trpkú príchuť.
Názor
Mafia. Čo u len môže navodiť vybičovanejší dej ako vládcovia podzemia zahalení rúškom tajomstva? A k tomu románik snov. Skrátka a jednoducho, beznádejné romantičky budú pri čítaní vo vytŕžení. Už od prvej kapitoly som sa absolútne nevedela odtrhnúť od deja. Nepretržite som obracala stránku za stránkou v napätí, čo sa udeje ďalej. Nebrala som do úvahy občasnú nerealistickosť situácií, jednoducho som nasávala čoraz viac z Haveninho dobrodružstva. Isteže som romantická duša, inak by som niektoré situácie absolútne netolerovala. Carmine bol od začiatku opisovaný ako typický bad ass bez štipky nehy k opačnému pohlaviu. Verím síce v to, že človek sa môže zmeniť, ale príde mi akési trúfalé myslieť si, že to bude kvôli v podstate ničím nezaujímavému dievčaťu. Nechajte ma citovať...
"Myslíš si...?" zhlboka sa nadýchla. "Myslíš si, že by si mohol ľúbiť niekoho ako ja?" zašepkala a Carmine stuhol. Odvážila sa načať tému, ktorú sa on bál otvoriť, a zaskočilo ho to.
"Nikdy by som nemohol ľúbiť niekoho ako ty, Haven, pretože nikto taký neexistuje,"ubezpečil ju. "Si pre mňa jediná na svete."
Možno práve kvôli týmto skutočnostiam sa Sempre neprebojovala do tretej kategórie. Nepochybujem o tom, že množstvo prakticky založených ľudí by tento príbeh po prečítaní zavrhlo, kvôli viacerým príčinám. Som však viac ako presvedčená, že my, snivé duše, ktoré čítajú knihy práve kvôli úletu z prízemného života si tu prídu na svoje. Osobne zastávam názor, že príbehy sa majú čítať hlavne kvôli ich priam utopickému deju. To je predsa najlepší únik z reality, no nie?
